Som si tu tak minule v článku položila presne túto otázku. Kto je na tej druhej strane? Kto sú vlastne čitatelia blogu? Odpoveď prišla veľmi rýchlo a celkom nečakane:
"...a keď by ste naozaj chceli vidieť, kto je na druhej strane monitora, môžeme si dať v piatok okolo 11:00 kávu v Tancujúcom dome."
Takto mi píše mne úplne neznáma pani Zuzana, päťdesiatnička a ešte ku tomu až z ďalekých Košíc. Neveriaco na to zíram. To som si teda dala! Čo ak sa teraz budú chcieť zoznamovať úplne všetci?!
Ibaže mi to nedá. Nepátram prečo, začo, načo, od zvedavosti mi bok vydúva. Ja by som to naozaj chcela vedieť. Súhlasím. Stretneme sa.
Čitatelia na mňa čakajú hneď dvaja. Zuzka i s manželom, ktorý isteže najradšej číta o tých mojich potulkách, handričky mu žily netrhajú. Dostávam nádhernú bukrétu, no nemám slov! Reč ale neviazne, ta oni vyhodňare a ja v Košicoch vyštudovaná, to sme hneď v spomienkach v našej alma mater.
Takže pri tom inom monitore Babie letá číta Zuzka. A prečo to pozvanie?
"Ja nerada vypisujem, komentujem... o to radšej rozprávam." - smeje sa. Chodievajú vraj do Prahy, už o tom uvažovala dávnejšie, že ma osloví. Tá moja rečnícka otázka jej prišla vhod a nelenila :D
Prší, prší, len sa leje, ale dve Stredoslovenky, divokým Východom vycepované, sa nezľaknú ni vetra, ni dažďa. Vyzeráme skoro rovnako vysoké...
... ale takáto je realita. Zuzka predtým stála o jeden schodiskový stupienok nižšie. Alebo aj o dva?
Som načisto mimo, dojatá. Kytica je vraj ku tomu pol miliónu. Toto som naozaj nečakala! Nádhera.
Domov prichádzam celá vysmiata, vykladám zážitky a ako bolo suprovo a dcéra sa smeje mojim raňajším rozpakom pred stretnutím:
"To si predsa mohla dobre vedieť, že takúto haluz môže vymyslieť len tvoja krvná skupina!!!"
Odvážni cestovatelia, akční čitatelia môjho blogu Dano a Zuzka z Košíc.
Milí čitatelia a čitateľky. Ak vám náhodou napadne zoznamovať sa so mnou, počítajte s tým, že ja veľmi rýchlo vyrukujem s foťákom, v tomto nepoznám brata ani sestru. To potom niet úniku!
Pozrite sa dobre na tento manželský pár. Milota z nich priam srší. I manželská harmónia. Deti sú už dospelé, tak brázdia Európu, do Prahy dorazili z Grécka. V momente, keď píšem tento článok, sedia v jednom z pražských divadiel. Nejaký šiesty zmysel mi napovedal, že mám to pozvanie prijať. Stretnutí s optimisticky naladenými, len o pozitívnych veciach hovoriacimi ľuďmi nikdy nie je dosť. Najmä v tejto hektickej dobe, najmä v našich preddôchodkových rokoch. Vyrozprávali sme si toho vskutku veľa - od tých štúdií cez deti až po rodičov, ale ja som nepočula jediný škrípajúci tón, nijaké frflanie na čokoľvek. Naozaj moja krvná skupina.
Dano a Zuzka, ďakujem za krásne popoludnie, ste skvelí!
P.S. Zuzka spomínala nejaký účinný spôsob stravovania, ktorým sa jej podarilo zbaviť sa celulitídy a zhodiť kilá, dohodli sme sa, že sa ku tomu vrátime, len čo vymetú všetky pražské divadlá, galérie a múzeá. Dodá mi viacej informácií pre článok, ktorý bude podporený jej osobnou skúsenosťou. Ťažko ja sama od seba pre vás vypotím čosi podobné, keď som nikdy nejako veľmi nepribrala. Myslím, že niektoré by ste to uvítali. Či?
Outfit:
Sukňa: Pull&Bear
Tričko: Zara
Kabelka: Zara
Tenisky: Converse
Náhrdelník: storočný, zdedený po mame
Náušnice: starožitné s granátom
P.S. Zuzka spomínala nejaký účinný spôsob stravovania, ktorým sa jej podarilo zbaviť sa celulitídy a zhodiť kilá, dohodli sme sa, že sa ku tomu vrátime, len čo vymetú všetky pražské divadlá, galérie a múzeá. Dodá mi viacej informácií pre článok, ktorý bude podporený jej osobnou skúsenosťou. Ťažko ja sama od seba pre vás vypotím čosi podobné, keď som nikdy nejako veľmi nepribrala. Myslím, že niektoré by ste to uvítali. Či?
Outfit:
Sukňa: Pull&Bear
Tričko: Zara
Kabelka: Zara
Tenisky: Converse
Náhrdelník: storočný, zdedený po mame
Náušnice: starožitné s granátom
Čtu, jen málo komentuji. To je tak krásné. A ta fotka s výškovým rozdílem nemá chybu. :-)
OdpovedaťOdstrániťÁno, bolo to neuveriteľné a krásne stretnutie. Na tej fotgrafii sa smejem zakaždým, keď sa na ňu pozriem ... a neviem prestať :D
OdstrániťVelmi milé.
OdpovedaťOdstrániťĎakujem, Sofie, hej veru - milé.
OdstrániťKrásný příběh. Takové náhody jsou nejlepší. Když ráno vyjdu z domu a nevím, co mi ten den přinese. Někdy nic, někdy příjemně překvapí, hlavně - vždycky je důležité jít ven. Jeden můj přítel říkával : když si mám vybrat jestli něco udělám nebo neudělám, tak si vždycky vyberu že to udělám. Lvice
OdpovedaťOdstrániťToto je perfektný postreh - dôležité je ísť. Lialo, zima, hnusné počasie a "rande naslepo". Ak by som nešla, nič nezažijem!
OdstrániťTaké blahopřeji a těším se na další příspěvky! Čtyřicítka ctenářka Kačka
OdpovedaťOdstrániťĎakujem, Kačko, za blahoželanie!
OdstrániťKrásné setkání s příběhem! A na článek o stravování se těším! Lenka
OdpovedaťOdstrániťNo... kvôli článku musím Zuzku ešte "obkľúčiť". Ona to nadhodila len tak pri stole, že by to mohlo mnohé ženské zaujímať. Ale hneď som jej povedala, že by to bolo fajn, ale je ku tomu treba i tá jej osobná skúsenosť. Bez toho by som tu mlátila len prázdnu slamu. Napíšem jej.
OdstrániťMilé... fakt. Mne sa tiež raz stalo, že sme sa, fb-ukové priateľky stretli naživo... a žiaden ostych, veď už sme si dávno písali, vedeli sme o sebe dosť... bolo to super. Aj teba, Baba už v podstate poznám :-) aj keď ty nás poznáš len z príspevkov, komentov... Ale tá výška ma dostala... si taká nízka, alebo Zuzka je taká vysoká ? hmmm.... A mimochodom, ja mám tiež švagrinú Zuzku, ktorá má muža Dana a deti majú tiež Zuzku a Dana :-D
OdpovedaťOdstrániťKatarína V.
Haha, ono je to trochu iné, keď si píšu obe strany. Tentokrát oni hovorili o sebe a keď som niečo povedala ja, smiali sa, že VEĎ VIEME. Už preto bolo pre mňa to stretnutie prínosné. Ľudia majú dojem, že ma dobre poznajú a ja pritom netuším, kto ma vlastne pozná... A tá výška? Ja som skutočne veľmi malá, možno mám už aj menej ako pôvodných 158 cm. No a Zuzka je zase veľmi vysoká. Hrozne sme sa smiali.
OdstrániťVelmi mile... MB
OdpovedaťOdstrániťVelmi zaujimavy clanok a krasne krasne portrety! :) <3
OdpovedaťOdstrániť