sobota, 24. júna 2017

Hnisavý vred na dokonalej tvári Zürichu

Altán v centre parku, 2017


Vzorný, čistý, prosperujúci, priam ukážkový Zurich má svoju veľkú traumu. Hroznú hanbu. To, čo sa udialo na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého stročia v samotnom centre mesta, je pre Švajčiarov aj po 25-tich rokoch úplne nepochopiteľné. Totálne zlyhanie mestskej rady i polície spôsobilo, že sa park Platzspitz, ležiaci bezprostredne vedľa Landesmusea, hlavnej stanice i luxusnej Bahnhofstrasse premenil na drogové peklo.



Park ihiel


The Needle Park, tak začali svetové médiá nazývať kedysi malebný park v tvare špicatého trojuholníka, ohraničený po oboch dlhších stranách riekami Limmat a Sihl, na tej kratšej mohutnou stavbou Landesmusea. Od roku 1986 sa stal útočiskom narkomanov s tichým súhlasom mestskej rady i polície, ktorí sa mylne domnievali, že ak sa závislí sústredia na poloostrove, nebudú robiť bordel v meste. Bola to fatálna chyba. Benevolentný prístup spôsobil, že sa do parku nasťahovalo kvantum dílerských gangov z Albánska, Nigérie a Libanonu a za nimi začali tiahnuť do Švajčiarska narkomani z celej Európy. Napokon v parku "bývalo" až tritisíc ľudí bez domova a v permanentnom rauši, ďalšie tisícky si sem chodili po svoje dávky, prípadne i predávať "tovar". Vo veľkom sa vtedy kradli horské bicykle a prvé mobilné telefóny, okolité obyvateľstvo toho malo už ozaj plné zuby.

Altán okolo roku 1988

"Do konca života nezabudnem na ten smrad", - hovorí bývalý policajt, ktorý občas hliadkoval v parku. Zmes zápachov krvi, zvratkov, výkalov (narkomani trpeli hnačkami). Rozbahnený bývalý trávnik, na zemi tisícky použitých ihiel. Otrasné svedectvá o obhrýzaní živých ľudí potkanmi... šírenie chorôb, najmä hepatitídy a víru HIV. V roku 1991 zomrelo v Zürichu 419 ľudí na predávkovanie, o ďalších úmrtiach z chorôb tak presná štatistika nie je. To všetko sa dialo priamo na očiach verejnosti.


5. februára 1992 nastúpilo do parku špeciálne policajné komando. Drogovo závislých vyhnali, pozatýkali časť dílerských gangov. Park najprv vyčistili vodnými delami, napokon sa musela odviesť i kontaminovaná ornica, aby tu mohlo niečo opäť rásť. Zdalo sa, že bude pokoj, park sa zamkol, ale potom prišlo Letten...

Závislí celkom neďaleko objavili zrušenú vlakovú stanicu v Letten a húfne sa presunuli tam. Stanica, okolité trate a priestor pod viaduktom sa v nasledujúcich týždňoch zmenili na to najhoršie, čo si len možno predstaviť. Pre injekčné striekačky už nebolo vidno zem. Zürich sa stal mestom zombií.

Kontroverzný ale úspešný protidrogový program 


V tej dobe bolo v Zürichu najvyššie percento nositeľov HIV v Európe. Vznikol preto projekt Zipp. Dobrovoľníci a lekári menili narkomanom ihly a iné nástroje, rozdávali maste na hojenie rán, ošetrovali zranenia, poskytovali teplé jedlá a nápoje a robili dobrovoľné testy na HIV. Denne vymenili viac ako 15 000 použitých striekačiek.

Mestská rada napokon pristúpila ku zvláštnemu experimentu - kontrolovanému podávaniu heroínu v špeciálnych strediskách. Legálnej drogy. Cieľom neboli odvykacie kúry, na ktoré narkomani aj tak nechceli pristúpiť, ale zníženie následkov užívania drogy. Zriadili sa dokonca fajčiarne, kde si narkoman, zvyknutý na "brčko", mohol po šlehnutí svojej dávky ešte aj zapáliť marihuanu. Výsledkom bolo výrazné zníženie miery kriminality, pokles spotreby ilegálnych drog a redukcia počtu dílerov, mnohí narkomani sa zaradili do pracovného procesu a isté percento pristúpilo na liečbu. Program prebrali i iné mestá a od polovice deväťdesiatych rokov spotreba drog vo Švajčiarsku neustále klesá.


Pohľad na Landesmuseum od parku



Švajčiarska zlatá mládež


Nepíšem o parku len tak a nie som tu ani po prvýkrát... 
Švajčiarsky priateľ, ktorý ma sprevádza, tu vtedy bol, bol jedným z nich a toto obdobie jeho života mu nedá pokojne spávať.

Sme rovestníci. Zatiaľ čo my sme si ako gymnazisti dávali v neďalekom parku pri škole lacné víno a potajme fajčili Sparty, ich partička už skúšala hašiš a LSD. Všetko chlapci z lepších rodín. Napokon skončili na heroíne a na Platzspitzi. Nie, nebivakovali tam, kúpili dávku a utekali radšej ozlomkrky preč.

"Prečo ste to, preboha, robili???" - nechápavo krútim hlavou.
Bola to móda, spôsob protestu, slobodomyseľnosť. Ohromná zábava. 
Dovtedy sa bavkali, až kým jeden z nich, práve ten najcharizmatickejší a najtalentovanejší, neumrel na AIDS. Bol to taký preplesk, že sa všetci išli liečiť, všetci boli už ťažko závislí. Následky si nesú dodnes a to sú už vážení otcovia i dedovia rodín. Schizofrénia, alkoholizmus, úplne podlomené zdravie, každý má niečo. Predovšetkým ale traumu na celý život.

"To ste v Československu nevedeli, čo sa v Zürichu deje?! Veď toho boli plné médiá, tá strašná hanba..."

Nuž... keď to peklo na Platzspitzi vrcholilo, my sme v roku 1989 akurát štrngali na námestiach kľúčami. Keď tu striekali vodné delá, nám sa práve rozpadala vlasť. Čerta starého sme sa my vtedy starali, čo vy tu od samej dobroty stvárate... Mali sme celkom iné starosti.


Kto ste bez hriechu, hoďte kameňom!
Dám si tu teda tú moju tabakovú drogu nešťastnú.



Pohľad na park cez rieku Limmat. Vyteká z Zürišského jazera, preto má takú nádhernú farbu. Rieka je zradná, má množstvo vírov, najmä v kanáli pri sútoku s normálnou a mútnou riekou Sihl. Blázniví Švajčiari sa kúpu ako v rieke, tak i v kanáli a skáču rovno z brehov. Nedajú si pokoj. Tohto roku sa tu utopilo už 33 ľudí...

Umelý kanál rieky Limmat. Na brehu kedysi viedli koľaje do stanice Letten (budova dodnes existuje a je vpravo za viaduktom). Breh býval plný narkomanov. Koľaje sú vytrhané a dnes je tu kúpalisko.

Najnebezpečnejší úsek, tu tečie rieka do kanála a zároveň do sútoku so splavom. Voda je krištáľovo čistá, ale nevliezla by som do nej ani za svet.

Presne v strede medzi bývalými drogovými centrami leží kultúrny dom. Pozerám, čo je to tam prehodené cez elektrické drôty... Plyšové macíky. Ak by sme boli v Dubline a boli by to topánky, znamenalo by to jednoznačne, že je v okolí nejaký dobrý díler. Ale sme vo Švajčiarsku, jeden nikdy nevie...

V neďalekej záhradnej reštaurácii si dáme niečo osviežujúce na pitie a budeme sa len tak kochať plynúcou riekou a pokojnou prázdninovou atmosférou v okolí Platzspitzu.


Súvisiaci článok (outfit a Landesmuseum): Na hrane minimalizmu a brutality

Zdroj: rozprávanie z osobnej skúsenosti a The Needle Trauma

6 komentárov:

  1. Díky za velmi zajímavé povídání...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Výborný článek. Nevšední pohled na město, u nás málo zmiňovaná historie Zurichu. Příčina, následky a řešení.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem, nebolo jednoduché spracovať túto tému takto v skratke. Určite sa vtedy o tom i u nás písalo, ale nevenovali sme tomu pozornosť.

      Odstrániť
  3. Zajímavé a pro mne zcela neznámé.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ani ja som o tom vôbec nevedela. Park je dodnes diskrétne strážený políciou...

      Odstrániť

Ďakujem vám všetkým za komentáre. Komentovať môžete i anonymne, bez google účtu. Pripojte však, prosím, aspoň krstné meno alebo pseudonym :)

Môžete sa prípadne pýtať i prostredníctvom e-mailu, rada vám zodopoviem na otázky: babieleta@gmail.com

Móda nemá vek! Zdraví Baba