Audiencia u premiéra

Konečne som sa uráčila prijať to pozvanie. Toľko ma napozývali, navyvolávali, samotná vrchná riaditeľka kabinetu telefonovala a ja nič. Nemám čas na návštevy. Roboty furt veľa. Včera nám ale svitla krásna slnečná sobotka. Povedala som si, že teda nebudem odkundes a tájdem. Predsedu vlády opáčiť, keď ma už toľko volajú.



Kramářovu vilu mám na skok, čo by kameňom dohodil. Tak ja s tým Kramářom na chvíľu predsa len pokecám, keď už inak nedá.  Vždy pripravená som si pozrela jeho aktuálne fotografie z dovolenky na Kryme. Hm... krémové plátené nohavice, biela rubaška. Nevezmem teda na seba náš kroj pouličný, ale sa prispôsobím hostiteľovi.

Kramářova vila


Pekné si to postavili. Na dobrom mieste, neďaleko Pražského hradu, v najvýchodnejšom cípe Hradčian. Veľké to je, nad mestom sa týči, ale vraj sa museli zaviazať, že vila bude mať len jedno poschodie, aby nenarušovala panorámu Hradu. Idem teda dnu.


Mramorový kozub s hodinami uzatvára vstupné schodisko do vily.


Už sa na ten pokec s premiérom teším!


Wow. Strop a detail balkóna v byzantizujúcej jedálni. Poznať, že pani Kramářová, premiérova manželka, je Ruska a že razantne dohliadala nad výzdobou celej vily.


Steny jedálne sú až po strop obložené mramorom.


Salónik pred pracovňou predsedu vlády.


Ďakujem, rada sa posadím, počkám teda.



Pracovňa predsedu vlády. Vpravo dvere, smerujúce na jeden z najslávnejších balkónov v meste. Premiér ale akosi mešká...


Ruský vkus je tu cítiť všade. Vila je postavená v štýle historizujúceho novobaroka, dnes by sme to nazvali rovno podnikateľským barokom. Zlatá maľba v kombinácii s tmavým masívnym drevom však nepôsobí gýčovito, ale noblesne vďaka vysokému stropu a veľkým oknám. 


Mramorový kozub v pracovni s obrazom Nadeždy Nikolajevny Kramářovej, večnej múzy českého politika.


Skutočne krásna žena... Portrét zapožičalo Národní muzeum.


Vyzerá to tak, že som sa fatálne pomýlila o rovných sto rokov. Nikde nikoho, len obraz prvého československého predsedu vlády Karla Kramářa na stene. Fešák, ale už si nepokecáme.


Vilu dali postaviť Kramářovci v rokoch 1911-14 v mieste, kde stávali pražské Mariánske hradby. Po smrti manželov ju od roku 1938 spravovala Spoločnosť dr. Karla Kramáře, ktorá ju prenajala Národní galerii, v roku 1948 bola vila skonfiškovaná, prešla pod správu komunistického Úradu predsedníctva vlády a postupne chátrala.

Po rekonštrukcii (1994-98) slúži vila naďalej ako oficiálna rezidencia predsedu vlády Českej republiky.

Idem ja teda do záhrady, pokým svieti slniečko. Od Hradu sa už blížia hrozivé mračná.



Časť záhrady pod vilou je terasovitá, končí vysokým oporným múrom a prudkým zrázom.


Slávny balkón s panoramatickým výhľadom na Prahu. Z neho má každý predseda vlády mesto ako na dlani.


Malá Strana a jej dominanta Kostel svatého Mikuláše.




Inšpirácia Karlami v outfite


Obyčajne to robím tak, že vyskladám oblečenie a potom premýšľam, kam sa v ňom vydám urobiť fotky. Tentokrát to bolo naopak. Kramářova vila je sprístupnená verejnosti len párkrát do roka, tentokrát v rámci festivalu Open House Praha 2017. Nechcela som si ju rozhodne nechať ujsť.

Niečo tak výnimočné zasluhuje nekaždodenné oblečenie. Hľadala som inšpiráciu v časoch Prvej republiky, pričom sa mi ale nežiadalo ísť rovno vo vintage šatôčkach, ergo dnes už v divadelnom kostýme. Zaujala ma fotografia Karla Kramářa v letnom obleku a hneď mi bolo jasné, že základom budú svetlé nohavice. Od Karla Lagerfelda som odkukala panamák, luxusné materiály i ozdoby z rajčieho peria. Vytiahla som teda svoju ozaj najdrahšiu blúzku, ktorú som kúpila v roku 1993 v Benátkach. Čistý hodváb, ručne vyšívaný hodvábnymi niťami. Už vtedy to bol vintage kúsok.


Mimochodom... pred vilou stál dlhokánsky rad, dnu vpúšťali ľudí v skupinách každých desať minút. Všade kopec národa. Všimli ste si, že na fotografiách to vôbec nevidno? Oplatí sa obliecť inak. Všetci zriadenci i policajti sa na mňa usmievali a otvárali mi vopred dvere. Stihla som všetko nafotiť skôr, než sa tam navalila masa ľudí v outdoorovom oblečení.

Možno si všetci mysleli, že to dorazila nejaká utajená dedička vily :D Pani Kramářová sa kvôli českému politikovi rozviedla a v Rusku zanechala štyri deti, taká veľká láska to bola. Údajne si aj v sedemdesiatke písali milostné listy.


Búrka už visí nado mnou, treba sa mi poberať. Tak ešte aspoň chvíľu...

Vľavo Karlův most so Staroměstskou mosteckou vežou a Národní divadlo. Vpravo Malá Strana s Malostranskou mosteckou vežou. Praha je droga. Človek stále potrebuje dostať svoju dávku.



Outfit:

Blúzka: bez značky, ručná práca z Benátok
Nohavice: BodyFlirt
Sako: Betty Barclay (dvadsaťročné)
Brošňa: rajčie perie, pôvodne to bol fascinátor, ktorý som mala na dcérinej svadbe
Kabelka: vintage bez značky, zdedená, ručne vyšívaný gobelín
Klobúk: H&M
Lodičky: Rockport
Opasok: Devy (obojstranný kožený, má i svoje výrobné číslo, nezničiteľný, z roku 1998) Chcela som pôvodne splašiť nejaký korzetový alebo obi opasok v štýle Chanel, ale keď som videla tie koženkové šunty v obchodoch, tak som sa na to vykašlala.

Ako sa tá tento outfit nosiť normálne medzi ľudí? Rajčie perie, kabelku a lodičky preč. Klobúk vraziť do čela, gate ohrnúť, zobrať nejaké extravagantné okuliare a na nohy oxfordky, pánske lakovky alebo tenisky s čistým dizajnom. Na plece nákupnú kabelu. V mojom prípade by som zobrala tú jednoduchú čiernu so zlatými detailami.



Baba Slováková

27 komentárov:

  1. Odpovede
    1. Ďakujem, Sofie. Počas návštevy vily som sa ozaj dobre bavila a asi je to na tom článku poznať :D

      Odstrániť
  2. Nádherná vila. Outfit Vám velmi sluší, halenka je moc hezká. Ro

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem krásne. Blúzka je z tých mnohých kúskov, ktoré som roky nemala na sebe, ale mi je ich ľúto vyhodiť. Dočkala sa svojej slávy...

      Odstrániť
  3. Praha je droga ... Musíme se pořád vracet... Krásné povídání

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Halenka je úžasná. A nešpiní ten pásek? V Kramářově vile jsem ještě nebyla, i když do Prahy na dny otevřených dveří občas jezdíme. Dobrý tip!
    Iva Š.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Opasok nešpiní a ani sa nederie. Kúpila som ho v roku 1998 v Bangkoku, ibaže nie na tržnici, ale v kamennom anglickom obchode. Nespomínam si, či bol drahý. Ani neviem, čo je to za značku. Z jednej strany je škoricovohnedý a z druhej sivočierny, nenormálna vec. Ešte som veru tak kvalitný opasok nestretla...

      Odstrániť
  5. Jako vždy milé a pěkné. Skutečně mě zarazilo, že na fotkách jste stále sama. Obdivuji, že se Vám to povedlo. Outfit pěkný a moc Vám sluší. Jen mě trochu ruší váš klobouk. Ne sám o sobě, ale mám z něj pocit, jako kdyby k Vám odněkud přilétl, zlehka (velmi zlehka) přistál a každou chvilku zase odletí. A tak mám chuť jej k Vaší hlavě trochu přirazit, aby se tak nestalo. :-)). Ale třeba tomu jen nerozumím.
    Zdravím a těším se na další skvělý příspěvek
    Jitka

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem, Jitko. Klobúk je presne moja veľkosť, ale pri tomto outfite som ho nechcela vraziť celkom do čela, vyzeralo to dosť nežensky, teda aspoň spolu s mojím ksichtom. Je ale pravdou, že až tak celkom vzadu pôvodne nebol. Ako som fotila stropy a dvíhala hlavu, posunul sa a pristál bezpečne na gumičke, ktorou mám zopnuté vlasy :D Nabudúce predvediem hlboko do očí, ale s nejakým drsnejším outfitom.

      Odstrániť
  6. Jeej, vždy som chcela na leto takýto Panama hat, niekoľko krát som už aj poskúšala a nikdy nekúpila... vyzerám v ňom strašne, celkovo mi žiadne pokrývky hlavy nesedia, preto okrem prilby na lyžovačku ani žiadne nenosím, ale vytrvalo skúšam, či predsa len raz dačo nesadne no a samozrejme závidím tým, ktorým sa hodia ako Vám:)) Vyzerá to super v tejto kombinácii, tá blúzka by s niečím iným bola taká "babičkovská" ale s týmto vôbec nie a ten klobúk tomu dodáva ten správny šmrnc... Asi pôjdem zas dajaké vyskúšať. Elen

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Klobúky treba skúšať a skúšať :D
      Ja som tiež nenosila nijaké, lebo som malá, v dámskych klobúkoch vyzerá ako pribitá do zeme. Ale prišla som na to, že mi svedčia všetky pánske, t.j. malé pokrývky hlavy - šiltovky, bekovky, pánske klobúky s malou strieškou. záleží tiež na obličaji, no veď vyskúšajte!

      Odstrániť
  7. Zdravím ještě jednou. Většinou mě u popisů součástí Vašeho outfitu napadá, že by mě zajímal Váš šatník. Nemyslím teď jednotlivé kousky (i když i to by bylo zajímavé), ale jak k němu přistupujete. Zdá se mi, že si pořizujete dost často nové kousky a potom zase vyvětráte něco, co už jste třeba spoustu let na sobě neměla. Pokud nebojujete s prostorem a máte k dispozici třeba prostornou šatnu, tak jen závidím. Pokud jste na tom s úložným prostorem jako většina z nás, tak jak si udržujete přehled o kouscích, kterých se nechceme zbavit a tak je ukládáme do různých krabic, že se budou určitě hodit a pak už ani nevím co a kde mám (už raději píšu jen o sobě). Děláte nějakou inventuru svého šatníku? Napadá mi k tomu spousta otázek, ale ty jsou obecně známé. Dá se najít spousta návodů jak se svým šatníkem, ale často mi to připadají přlíliš teoretické. A protože se domnívám, že to trochu s tématem Vašeho blogu souvisí, proto bych Vás ráda inspirovala k napsání nějakého příspěvku na toto téma. Zdravím Jitka

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dobrý deň, Jitko. Na túto tému som už kdesi odpvedala v komentároch, ale OK, odfotím aj ten môj zázračný nafukovací šatník :D Mám len jednu skriňu 1 m širokú a aj to nie je skriňa ale taký kumbál, kde je ešte pod stropom bojler. Hĺbka je tiež asi 1 m, takže mi tam vošli nielen 2 rady tyčí na vešanie ale dozadu aj poličky, kde mám napríklad šijací stroj. Okrem kumbálu mám ešte dve skrinkové zostavy, pričom jednu som nedávno vyčlenila na botník. S úložným priestorom zúfalo bojujem! Vyriešila som to dvomi obrovskými škatuľami pod posteľ z IKEA - v jednej sa striedajú nosené sezónne veci leto/zima a v druhej sú presne tie ležiaky, ktoré nenosím, ale opatrujem z rôznych dôvodov, najčastejším je ten, že ide o kvalitný materiál a že časom prešijem. A ako sa móda vracia, ani neprešívam, rovno vyťahujem. Napríklad toto čierne sako som nenosila, lebo sa zúžila silueta ramien. Nuž a či sa zase nevrátili široké plecia, ba i naberané rukávy? Stačilo vytiahnuť :D

      Odstrániť
    2. Díky moc za rychlou odpoveď. Z té vyplývá, že máte obdobné problémy s úložným prostorem a také jej řešíte obdobně. I já mám pod postelí škatule z Ikea ��. Připojuji se k Elen z dalšího příspěvku, taky obdivuji, jak si dokážete udržet přehled, co ve všech škatulích máte. To si pamatujete, nebo máte seznamy? Rozumím tomu, že sezónní kousky projdete alespoň 2x ročně, ale co ty ostatní čekající poklady? Zdravím Jitka

      Odstrániť
    3. Hehe... v živote som si nepísala nijaký zoznam. Ako píšem dole - tie kvalitné veci si pamätám, že mám. Tie obyčajné, aj pozabudnem, že existujú.
      Ja tie škatule teraz už prechádzam častejšie ako 2x ročne. Už preberám aj tú "ležiakovú". Vždy, keď hľadám nejakú konkrétnu vec, naďabím i na niečo iné a to si poviem "aha, toto je dobré, to by sa mi hodilo ku tamtomu, čo je novšieho dáta". Niekedy je to aj tak, že tie veci čakajú, kým nedoplním šatník. Presne tie posledné oufity sú toho príkladom. Tie staré blúzky čakali na krémové nohavice ako na spasenie :D Jasné, že mi vôbec nenapadlo kúpiť si gate kvôli nim. Ale keď už dorazili domov, vysvitlo, že sa budú skvele hodiť aj ku tomuto i ku tamtomu... chápete?

      Odstrániť
    4. Jasné, díky. Jen doplňuji, že než jsem stihla napsat a odeslat svůj příspěvek, tak jste stihla zareagovat na Elen a já se ptala na to,na co jste již odpověděla :-D. Hezký zbytek dne Jitka

      Odstrániť
  8. Zaujímavý architektonický počin. A to som sa dozvedela, že návrh nakreslila Naděžda Nikolajevna osobne. A vám to zas tak pristane. Nohavice akoby vám šili na mieru. A ta blúzka je nádherná. Janina

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nooo... s tou Nadeždou Nikolajevnou to bolo nejaké podivné, Janina. Všetci českí architekti od nej bočili na míle. Prvú vilu totiž stavali Kramářovci na Kryme a naši architekti ťažko predýchavali historizujúci vkus dosť panovačnej Nadeždy. Myslím, že to bol Kotěra, ktorý ušiel od spolupráce a za ním ďalší. Pražskú vilu napokon navrhoval viedenský architekt a áno, pán Kramář rád vyhlasoval, že architekt všade chválil nákres pani Nadeždy. V blízkych kruhoch sa ten ale údajne vyjadril, že len drží hubu a krok.
      Nohavice sú objednané cez internet a na mieru ich dostal môj vlastný šijací stroj :D Upravovala som ich. Ďakujem za pochvalu!

      Odstrániť
  9. Tiež sa pripájam k tej vyššie uvedenej prosbe o objasnenie, ako to funguje vo Vašom šatníku... pretože mne stačí niektorý z topov alebo tričiek "zahrabať" hlbšie do skrine a aj zabudnem, že ho mám:) Ako Vás to tak hneď napadne: na návštevu do Slovenského domu prispôsobiť krojové motívy, do starej vily outfit s nádychom starých čias a pritom vôbec nie staromódny ... fakt by ma zaujímalo ako si udržať takýto prehľad aj v niekoľko rokov nenosených veciach a ešte ich v tej správnej chvíli "vyloviť" zo skrine a takto fajne skombinovať...pre viaceré z nás asi mission impossible. Elen

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. A čo ja viem, ako to funguje? Asi to funguje aj u mňa len pri takýchto výnimočných kúskoch. Že si na ne spomeniem. Pri tom Slovenskom dome, napríklad, sa mi vynorila jasná predstava nejakej vyšívanej blúzky, fakt sú teraz moderné a sú ich plné obchody. S nohavicami, aby som nevyzerala ako tetka v kroji. A odrazu záblesk - a v mysli mi zasvietila tá starohorská čipka a hneď som sa ju pobrala hľadať. Neviem to inak opísať. Pri Kramářovej vile pomohlo, že som si pozrela i videá z prehliadok Chanelu, to je iná káva ako fotky. To vidíte takmer zblízka tie materiály, bolo mi jasné, že musím vyhrabať veľmi vysokú kvalitu. Inak s nejakým obyčajnými tričkami to mám rovnako - zapadne a zabudnem naň, že vôbec existuje.
      Ešte čosi - dlhoročne opatrujem len naozaj kvalitné veci. Obyčajné rotujú ku dcéram a neteri, vyložene spraté šunty neváham vyhodiť. Z času na čas, keď mám tých handier plné zuby, robím revíziu šatníka.
      Kým som nezačala písať blog, stačilo mi dívať sa, čo sa nosí na ulici. Tým pádom som ale nosila dookola to isté, nejaké aktuálne veci a tie staršie trčali v skrini. Dnes to robím inak. Dopredu si vytvorím nejakú prestavu outfitu, vyskladám z toho, čo mám doma, potom pozriem trendy, či je to OK a aspoň trochu moderné. Niekedy mi vyjde, že musím niečo dokúpiť. Alebo, ako v prípade panamáku, sa mi niečo zapáči a kúpim. Potom ale tiež študujem, ku čomu a ako sa to nosí... a tak som natrafila i na kubánsku kolekciu. Krátko a dobre, nespadla som učená z neba, ale sa neustále učím...

      Odstrániť
  10. V tomto outfitu vypadáte opravdu luxusně, až jsem zaváhala, zda fakt nejdete na oficiální návštěvu. Vila není zrovna můj šálek čaje, ale oceňuji dokonalé řemeslo. Architekta lituji, dovedu si představit, jaké to bylo, když ho panička úkolovala.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem, Dášo. Tak nejako luxusne som sa aj cítila, je zvláštne, ako oblečenie dokáže zmeniť náladu.
      Na interiéroch vily je asi najhoršie to, že jednotlivé miestnosti nie sú zariadené v rovnakom štýle.

      Odstrániť
  11. Nádherné všetko. Si krásna v retro dandy štýle a Kramářova vila pôsobi veľmi príjemným dojmom na nás, konzervatívnych kozorožcov. Ďakujem za sprostredkovanie krásnych vnemov. Eva Č.

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem vám všetkým za komentáre. Komentovať môžete i anonymne, bez google účtu. Pripojte však, prosím, aspoň krstné meno alebo pseudonym :)

Môžete sa prípadne pýtať i prostredníctvom e-mailu, rada vám zodopoviem na otázky: babieleta@gmail.com
Móda nemá vek! Zdraví Baba

TÉMY

TÉMY ČLÁNKOV:

Instagram