Sofiin prvý photoshooting a pozdrav hore...

Tento týždeň som ozaj bez nálady. Smutná som a dosť mimo. Dnes je tomu presne rok, čo mi nečakane umrela maminka. Všetko sa mi v spomienkach vracia, o svojom smútku však písať nechcem. Niekomu som ale niečo sľúbila, tak tu je taký súkromný článok.

Pre tento deň som si vybrala veselejšiu a milšiu tému, našu novú Superstar, ktorá nám rastie ako z vody a ktorá svojej babičke z oka vypadla. Aspoň teda tými "maniermi".



Bratova mladšia dcéra Sofie je už hádam od samého svojho narodenia úplne posadnutá šatôčkami, cingráltkami, ozdôbkami do vlasov, toto jej je bližšie, ako všetky bábiky a iné hračky. Niežeby sa aj ostatné naše dievky nerady parádili, ale ani na jednej to nebolo tak očividne už od útleho detstva poznať. Naozaj často ju celá rodina prirovnávame ku mojej mame, jej babičke, ku jej Starinkej, ku našej Superstar.

Sofie bola párkrát pri tom, keď sme fotografovali nejaký ten môj outfit.
"Já budu taky jednou manekýnka!" - odtajila oduševnene.
Chytila som sa za hlavu. To si to dieťa fakt mysli, že som ja dáka manekýna? Ibaže tých vzorov má v rodine trošku viacej...

Nedávno mala narodeniny. Zišli sme sa celá rodina a ja jej hovorím:
"Vieš ty, bez čoho sa správna manekýnka rozhodne nezaobíde? Bez kúlových slnečných okuliarov!"
Hľadela na mňa ako na pánbožka, ktorý jej práve otvoril dvere do samotného modelingového neba.


Sľúbila som jej photoshooting. A článok na blogu. V takom tom internetovom skoročasopise... a slovo veru musím dodržať.

Sofie sa vystjalovala sama. Má akurát ružové obdobie, přes to vlak nejede. Len topánky si v obchode nevybrala ružové, zato neomylne tie najdrahšie, jej mamu skoro ranilo. Trošku s karnevalovými princeznovskými šatami neladia, ale Sofie mala svoj jasný outfitový zámer a keď si ku šatám dala bundičku s kapucňou, vznikol celkom šik ružový punk :D Bola vo svojom snažení až dojemne smiešna, ale ja som sa smiať ani náhodou nemohla, lebo situácia bola náramne vážna. Všetko bolo dôležité. Aj tie okuliare na nose. Takto dôstojne pózuje naša Sofie:


Sofie a Superstar... Stretli sa obe opätovne len nejaké dva týždne pred osudnou mozgovou príhodou. Hrali sa, spievali, tiež sa vtedy oslavovali malej narodeniny. Na pohrebe nás Sofie všetkých prekvapila. Natárali sme jej, že spoločne ideme na veľkú babičkinu oslavu. Videla pri truhle fotografiu, potešila sa (hele, Starinká je tady taky!)... a celý čas ani nemukla, bola užasnutá a príkladne dobrá.

Keď sme sa asi po dvoch mesicoch od pohrebu vrátili do rodičovského domu, Sofie okamžite obehala celý barák. Všetko prekutrala. Potom prišla a celkom vecne nám oznámila:

"Starinká je teď ale určitě děsně naštvaná!"

Zostalo hrobové ticho. Sofinko, co to říkáš?!

"Určitě je naštvaná, protože my jsme teď všichni tady a ona musela zůstat na tý svý oslavě!!!"

Z toho človeka naozaj celkom zamrazí. Už ju len objať, čo iného?


Dovetok

Keď sa zvyšné vnúčence dozvedeli, že článok o Sofii bude presne na výročie ako pomyselný pozdrav, prejavili nečakaný záujem tiež sa toho zčastniť.

Mami, takže toto je správa pre Teba: život je večný. Všetci sme v poriadku, držíme sa Tvojich hodnôt i odkazov (nielen toho o noblese, aj keby na chleba nebolo)... a verím, že tých Tvojich génov bude na tomto svete len viac a viac! História sa opakuje a Tvoji fashionisti sa fakt snažia :D

Bratova staršia dcéra, modelka:


Moja prvorodená, na blogu známa aj ako Pragmatická a jej syn, môj vnuk Otesánek. Rukávy boli pôvodne spútané manžetovými gombíkmi, dodnes nevieme, kam sa podeli....


Moja stále zasnená mladšia dcéra a benjamínek synátor neúspešne zamaskovaný za mafióza.


Bratove dcéry sú Češky. Moje tri deti Slováci ako repa. Vnuk zas Čech jako poleno. Tiež sa vám tie deti zdajú na jedno kopyto?  

Holt, Tvoje gény, mami !

Súvisiaci článok: Verte, neverte...



Baba Slováková

14 komentárov:

  1. Máte krásnou rodinu. Maminka je určitě hrdá 😊

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Krásný článek, malá je užasná, mám tříleteho a teď desetidenniho vnuka a ten starší mě nepřestává denně něčím překvapovat.Ikdyž je kluk, tak oblečení si už vybírá jen sám. Děti jsou do určiteho věku bezprostřední, než je začne okolí formovat k obrazu svemu.Krasna reakce holčičky, když neviděla v domě babičku.Na tebe, jestli můžu s dovolením tykat, je asi více podobná starší dcera, aspoň na fotografiích. Jitka

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jasné, Jitko, že si budeme tykať, veď sme spolu "husi pásli" :D Malá má teraz štyri a vnuk osem... a sú to už hotoví ľudia. V niečom ich formovať treba, ale to vlastné rozhodovanie v nepodstatných veciach, nech je len na nich. Výchova príkladom je účinnejšia, než tá príkazom.
      Deti majú všetky veľa zo mňa :D

      Odstrániť
  3. Krásný a milý článek.Důstojná pocta mamince.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Nádhera,mně došly slova a to se často nestává. Krásná výroční vzpomínka Alča

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Mám rada tieto spomienky .Aj ja spominam na tú svoju mamu a tie jej 2 jogurty v chladnicke,ako zachovaná davka...Ona nikdy nedrzala diety bola štíhla, dokazala nejesť, keď pribrala.Avšak v zavere,ako dôchodkyňa v jednoizbovom byte,si vždy radsej kúpila niečo na seba ako do seba....Šaty z pozostalosti sme rozdali....a teraz to nadovsetko lutujem...a ona my to urcite nikdy neodpustí :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. My sme tiež väčšinu vecí rozdali, lebo šaty nikomu nesadli. Časť oblečenia si však vypýtal miestny ochotnícky divadelný spolok, to maminku určite potešilo. Zopár vecí sme si ale všetci symbolicky nechali.
      Tie dva jogurty ma vždy pobavia :D Vďaka za komentár, Inge!

      Odstrániť
  6. Eva, Vy ste neuveriteľne šťastná žena. Život plynie raz hore, potom dole, ale deti a rodina je to pravé bohatstvo na tomto svete a ten pravý ozajstný zmysel života. Tie Vaše sa naozaj vydarili a bratove tiež, verím, že Vaša mama bola vždy šťastná a usmiata, len čo si na niekoho z Vás spomenula. Ja by som ale povedala, že Vaša mladšia sa na Vás veľmi podobá, chlapca ťažko v tej kamufláži odhadnúť a najstaršia je veľmi pekná. Radosť sa na nich podívať. Držte pokope, lebo to je to, čo si Vaša mama určite najviac priala.
    Aj ja často spomínam na moju mamu a je mi ľúto, že som jej dostatočne nevedela prejaviť svoju lásku, na to človek príde, až keď je už neskoro. Ale dôležité je, aby som sa poučila zo svojich chýb.
    Pozdravujem, Oľga

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Milá Oľga, ďakujem Vám. Tiež si tak hovorím, keď ma život drví, že človek nemôže mať všetko. A ja mám tento veľký dar. Nejde len o to, že sa deti vydarili, ale hlavne o to, aké sú v rodine láskavé vzťahy. S bratom sa navzájom držíme a deti sa medzi sebou majú veľmi rady.
      Ťako povedať, ktoré je mi najviac podobné. Lebo otca mali tmavého s tmavými očami a takto to prebili tie moje gény.

      Ja som mojej mame stihla tú lásku prejaviť v hodine dvanástej. Pricestovala som za ňou s tým, že jej pomôžem, všetko nechám tak, že je najdôležitejší človek na svete. Pol hodiny po mojom príchode dostala porážku. Od radosti! Skoro som sa zbláznila. Ale lekári ma ubezpečili, že by ju dostala tak či onak... Že s tým už len na mňa čakala. Hrozná spomienka. Pozdravujem, Baba

      Odstrániť
  7. Tak veru: gény sa nezaprú, je to jasné :)
    m.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Naozaj zvláštne,lebo bežne v prírode prebíjajú tie tmavšie gény. Myslela som, že po ich otcovi, ktorý bol tmavý typ, budem mať deti s hnedými očami. A toto sa mi narodilo :D Výrazní blonďáci.

      Odstrániť

Ďakujem vám všetkým za komentáre. Komentovať môžete i anonymne, bez google účtu. Pripojte však, prosím, aspoň krstné meno alebo pseudonym :)

Môžete sa prípadne pýtať i prostredníctvom e-mailu, rada vám zodopoviem na otázky: babieleta@gmail.com
Móda nemá vek! Zdraví Baba

TÉMY

TÉMY ČLÁNKOV:

Instagram