utorok, 14. marca 2017

Ako sa obliecť na vernisáž (krst knihy, CD)?

Otvorenie výstavy máme za sebou, teraz sa už len dostať ku stolom...


Začala som toho môjho osemročného vnuka riadne dusiť. Už je dosť veľký na to, aby sa nerval prvý do dverí, ale aby mi ich pekne pridržal. 
Nebudu džentlmen! Búril sa mladý muž. Ale svojej mame nečakane veru tie dvere pridržal, tešiac sa, ako ona valí oči. Dokonca ju šokoval tým, že jej zobral nákupnú tašku. On síce rád papuľuje, ale niečo sa na neho predsa len nalepí. S dcérou sa smejeme, že keď vyrastie, ako keby si to našiel. Bude na džentlmenstvo baliť holky a ako rád!

Téma spoločenskej etikety mi po posledných akciách začala vŕtať v hlave. Nielenže ma často naozaj prekvapilo, v čom všetkom dokážu ľudia na spoločenské podujatia doraziť, ale aj to, ako sa správajú. Všetky dobre vieme, že čo a ako sa patrí, tak kde sme len urobili, súdružky matky, chybu???

Motivovalo ma to pozrieť sa etikete trošku na zúbok a vytvoriť seriál článkov. Začnem tým posledným, čo som absolvovala - vernisážou.

Vernisáž a krst (knihy, CD-čka...)


Vernisáž je slávnostné otvorenie výstavy alebo novej expozície, či novej budovy. Zvyčajne začína dopoludnia o 11. hodine alebo popoludní medzi 16. a 18. hodinou.

Má obvykle tri fázy:
1. príhovory
2. prehliadka výstavy (budovy)
3. čaša vína alebo raut

Niekedy je súčasťou otvorenia i krátky umelecký program, napríklad hudba, spev, recitácia. Pri krstoch je program podobný, pričom sa čítajú ukážky z knihy či počúva hudba z nosiča, dielo sa polieva sektom či inak "krstí" a krstní rodičia vyslovujú svoje posolstvá.

Po príhovoroch sa naozaj patrí pozrieť si najprv výstavu, ak to nie je umožnené ešte pred príhovormi, zablahoželať umelcovi a vychváliť ho (ak sa vám jeho dielo nepáči, tak radšej čušať), obdarovať ho kvetmi, najmä ak ide o blízkeho priateľa. Potom príde na rad pohostenie, ktoré obyčajne nebýva veľké - víno, nealko, chuťovky, chlebíčky.

Sem by som zaradila i menej slávnostné premiéry dokumentárnych filmov, alternatívnych či ochotníckych divadelných predstavení, kde sa tiež očakáva, že si najprv pozriete produkciu či predstavenie a až potom vám niečo ponúknu. Na krstoch sa zase počíta s tým, že si hostia kúpia knihu či CD-čko a nechajú si dielo autorom podpísať.

Vernisáž v Museu Kampa
Toľko teória a teraz prax. Ako to bolo na vernisáži v Museu Kampa?

Po všetkých príhovoroch a otvorení výstavy sa prítomní ako kobylky okamžite vrhli na prestretú tabuľu. Občerstvenie obyčajne pripraví rodina umelca, vždy je to nejaké víno a niečo malého pod zub. Väčšina umelcov za svojho života veľmi peniazmi neoplýva. Na stole teda boli okrem vína len tri misy s nejakými pagáčikmi. Korpulentná pani zatarasila prístup ku misám, skrútila si do kornútka papierový obrúsok a do neho naládovala takmer celý obsah jednej misy. Za ňou stálo v nemom údive vyše päťdesiat ľudí...

Na vernisáži v galérii Ecce Terra sme okrem rautu v hlavnej miestnosti pripravili pri vchode aj welcome drink. Veľmi skoro pred plánovanou hodinou otvorenia dorazila prvá skupinka hostí, ktorých navyše nikto nepoznal. Brali si rovno po dva poháre, aby sa vraj nemuseli vracať po repete! No a teraz vysvetľuj buranom, že privítací drink je len jeden a že vínčiska je nachystaného doaleluja dosť. Ani po prstoch im nemôže človek nacápať...

To všetko je však nič oproti obrazu, ktorý sa mi ešte na Slovensku naskytol na honosnej recepcii po skončení módnej prehliadky - dáma v luxusnej toalete si na tanierik kopcovito naložila pestrú zmes zo všetkého a navrch si ešte pridala krémeš. Dobre ho pritlačila, aby nespadol. Pri predstave toho trasúceho sa krémeša na natriasajúcom sa zemiakovom šaláte je mi ešte dnes nevoľno.

Mimochodom. Vedeli ste, že na podujatiach, kde sa je "na stojáka" a kde je tlačenica pri stoloch, by sa mal stať dočasne obsluhujúcim presonálom ženu sprevádzajüci muž? Hrdinsky sa predrať davom a priniesť dáme pohár či jedlo? Toto staré pravidlo spoločenskej etikety však poznajú už len praví džentlmeni...


Ako sa obliecť na vernisáž?


Na vernisáž a všetky spomenuté podujatia sa oblieka módne a neformálne, t.j. dress code je smart casual. Takzvane nenúteno-elegantne. Čo to ale vlastne je?

Smart casual je kombinácia dvoch zdanlivo protichodných štýlov. Na jednej strane smart (elegantný, švihácky, luxusný, vkusný, módny), na strane druhej casual (neformálny, nenútený, ležérny, nedbalý). Je to štýl, ktorý vám dáva slobodu obliecť si to, čo vám pristane a v čom sa cítite i pohodlne a sama sebou, pričom môžete experimentovať s rôznymi zvrškami. Pre ženy je tento štýl veľmi všestranný, pretože naozaj záleží len na fantázii. Je potrebné sa vyhnúť najmä modrým a i módne roztrhaným džínsom, krátkym šortkám, športovým teniskám, tričkám s potlačou... a naopak i príliš spoločenským "nafinteným" šatám. Vhodné je odev kombinovať s výraznými šperkami.

Na obrázku dole je grófka Mathilda Nostitzová, patrónka ľudí s ťažkým zrakovým postihnutím, na krste knihy J. Rakytku "Slepec" v roku 2012. Takto sa obliekajú šľachtičné!

Mathilda Nostitzová na krste knihy... a tí ostatní.



Pátrala som všemožne po smart casual pre pánov a zaujímali ma najmä džínsy. Sú vhodné alebo nie sú? Tu platí, že dobre sadnúce nespraté tmavé džínsy sú dobrou voľbou. Najlepšie sú separátne (nerozgajdané) nohavice. Sako by nemalo chýbať, dnes sú trendové aj kardigány. Ku tomu košele, môžu byť aj ležérnejšie s gombíkmi na golieri, s klasickou farebnosťou a drobnými vzorkami, roláky ale i jednofarebné tričká. Veľkí frajeri si môžu dať i tričká prúžkované v klasických farbách. Pri všetkých kusoch odevu treba dbať na kvalitu materiálu. Kvalitné tričko môže byť smart, rozgajdaná handra už ani len casual.

Na nohy poltopánky, mokasíny, oxfordky, ale i tenisky, ktoré však musia byť čo v najčistejšom, minimalistickom štýle.




Ja chodím na podobné podujatia najčastejšie v sukni. Som nohavicový typ, takže sukňa a lodičky vo mne okamžite navodia slávnostnú atmosféru. Volím oblečenie jednoduché, často si zoberiem výrazný šperk alebo hodvábnu šatku.




1. Predstavenie novej kolekcie spoločnosti s luxusnými uterákmi (s rautom), outfit TU
2. Vernisáž výstavy, outfit TU
3. Premiéra dokumentárneho filmu, outfit TU
4. Vernisáž výstavy, outfit TU

Zvládli sme dress code? Na obrázku hore si všimnite najmä oblečenie pánov, ktorí to celkom dali. Môj brat si obliekol čierne džínsy, čierny rolák, separátne sako s drobným károm a poltopánky. Taký ten typický smart casual výtvarníkov :D Vpravo stojí hosť, riaditeľ Slovenského domu v Prahe. Rovanko džínsy, poltopánky a separátne sako. Košeľa s jemnou prúžkovanou štruktúrou a kontrastným lemovaním, nápadný šál.

Dámy sme to pojali každá po svojom. Ženy v rámci tohoto dress code majú predsa len viac možností. Všetky máme make-up, upravené nechty a lodičky.

Len ja sa tvárim čudne, skoro naštvane. Konečne sa mi podarilo prebojovať sa ku stolu a ukoristiť pagáčik, keď ma odtiahli na fotografovanie. Schovávam ho previnilo za chrbtom :D


10 komentárov:

  1. Ahoj Evka,chvalyhodny počin.Ja som tiež niekedy sklamaná, v com všetkom du dnes ochotní ísť ľudia do divadla. TAM chodievam za kultúrou ja najčastejšie.A tiež som zhnusena na dovolenkách, ako ludia pochopili švédske stoly.Možno by sme mali pozvať Švédov alebo niekoho z EÚ, aby nam ukazali,ako jesť či už za darmo,alebo za naše penaaaze.....Aneznam pazravost v akejkoľvek forme,nie len vo vztahu k jedlu. ....inga

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj, Inga. V priebehu jediného týždňa som mala takéto akcie tri, ešte aj to divadlo. Preto ma na to nakoplo, čo je veľa, to je veľa :D Takže bude článok aj o divadle... Baba

      Odstrániť
  2. To je dobrý článek. Těším se na další.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Také se někdy podivuji nad tím, co jsou někteří lidé schopní "vynést" na sobě na kulturní akci. Dokonce mám známé, kteří vhodnost oblečení posuzují pouze podle ceny, tzn., že drahé značkové džíny, třebas umělecky vyšoupané a s dírami, a značková sportovní mikina jsou vhodným oblečením prakticky kamkoliv. Chování je věc druhá, asi by televize měla zařazovat krátké lekce mezi hlavními večerními zprávami a sportem, aby to mělo co největší sledovanost.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja si myslím, že je to všetko spôsobené dnešným hektickým životom. Ľudia sa všade naháňajú a tak kašľú na nejaké to prezliekanie sa... veď aj tak aj tí ostatní budú v džínsoch.

      Odstrániť
  4. Ti, co se o umění opravdu zajímají a přišli tam za tím učelem, se určitě umí podle toho chovat i obleknout,ale jsou i tací, co tam jdou za jiným učelem.:-))Já taky moc umění nerozumím a proto bych šla na výstavu raději až druhý den a nedělala bych ostudu na slavnostním zahájení :-) Ale troufám si říct, že jak se chovat u švedských stolů, vím. Asi to už má každý člověk v sobě a vycítí nebo naopak nevycítí, co je slušnost

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No, áno... každý bol nejako vychovaný alebo nevychovaný. Na Kampe bolo aj pár bezdomovcov. Jedného som pozorovala. Chodil si opätovane po víno - vždy, keď si pohár pomaly vypil a vychutnal. Ak náhodou do niekoho vrazil, slušne sa ospravedlňoval. Hanbil sa. Ten tam bol ako zjavenie. Naozaj by ma zaujímalo, kým bol, než sa dostal na ulicu. Čo tam vôbec bezdomovci robili, keď vernisáž bola na pozvánky? Myslím, že to majú v tichosti povolené. Museum vlastní nadácia.

      Odstrániť
  5. Ano každý bezdomovec má nějaký osud a pokud nikomu vědomě neubližuje a taková je jich většina, tak mi nijak nevadi. I to, že se vždy omluvil svědčí o tom, že byl mnohem lepe vychovany, než třeba ta paní, co si nabrala koláčky do kornoutku. Už dlouho neposuzuji lidi podle zevnějšku...

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem vám všetkým za komentáre. Komentovať môžete i anonymne, bez google účtu. Pripojte však, prosím, aspoň krstné meno alebo pseudonym :)

Môžete sa prípadne pýtať i prostredníctvom e-mailu, rada vám zodopoviem na otázky: babieleta@gmail.com

Móda nemá vek! Zdraví Baba