streda, 4. mája 2016

Ružový spln


Vždy mala niečo rozrobené s Mesiacom. Sledovala jeho fázy, riešila podľa nich rôzne diéty a očistné kúry, počas splnu roky-rokúce statočne držala prísny pôst.

Keď sa Mesiac zaokrúhlil, oslovovala ho nazlostene "Sviniar", čo bol odkaz na roky, keď ešte nebola vdovou. Jej muž - môj otec - bol vášnivý poľovník, Škorpión ako vyšitý. V dňoch okolo splnu nemal pokoja, ťahalo ho v noci do hory na postriežku, bolo to silnejšie ako on, dokonca aj v časoch, keď boli obaja ešte veľmi mladučkí a zaľúbení a ona ho nechcela od seba pustiť. Mesiac bol jej nepriateľom i dobrým radcom, sama tak hovorievala.



Minulý aprílový ružový spln vraj prinášal na zem silné láskyplné energie, priam otváral portály lásky. V čase, keď sa už nalieval doplna, nadránom okolo pol ôsmej, mi moja maminka umrela.

Pokojne, bezbolestne, v hlbokom spánku sa pobrala kamsi za svojou celoživotnou a jedinou láskou. Nikdy nikoho iného nemala, nikdy sa s jeho dávnou smrťou nezmierila.

Darmo už ťahám na šesťdesiatku, cítim sa veľmi opustene. Som odrazu úplná sirota. Nechápem, ničomu nerozumiem, neverím.
Bola doteraz celkom zdravá, vysmiata, optimistická, bola všade tam, kde sa dva hrachy varili.
O nás s bratom sa starala, ako keby sme boli stále malé deti. Až dojemne nebrala vôbec na vedomie, že sme už tiež dávno zostarli. Tvárila sa, že tu bude naveky, jednoducho navždy, veľká materská loď.
Verejne činná, večný výmyselník. A jedna z tých posledných veľkých dám, čo bez dokonale upraveného vzhľadu nejdú ani len po mlieko.

Chcem o nej napísať viac, možno sa mi to podarí neskôr. Bola to až do samotného konca veľmi krásna a inšpirujúca žena - a to hovorím nielen preto, že to bola moja matka.

Najprv však tomu celému musím nejako uveriť.
Už som veľká. V tejto chvíli však ani náhodou nie som, chápete...


Takto sme s ňou oslavovali pred tromi rokmi:
Verte, neverte...



2 komentáre:

  1. Drahá pani Evka, dlhšie ste nepísali a keď som včera zaregistrovala nový príspevok, nedočkavo som ho otvorila, čím nás potešíte tentoraz. Nedokázala som večer reagovať, tak ma to zranilo, myslela som na Vás celý večer a plakala som s Vami. Odišla Vám nenahraditeľná súčasť Vás samej, krásna dáma navonok,krásny človek vnútorne. Čítam Váš blog dlhšie, preto si dovolím napísať - Vám je teraz strašne ťažko, ale Vaša mama žila krásny naplnený život a bola jej dopriata krásna pokojná smrť - to je tiež dar.
    Mám priateľku, ktorá mala tiež užasný vzťah s mamou, žila s ňou v spoločnom dome aj so svojou rodinou a bola pre všetkých nepostrádateľná. Keď jej mama ochorela a náhle zomrela, bála som sa, či sa vôbec s takou stratou vyrovná. Keď sme sa stretli, úplne ma ohúril jej postoj - mama sa usmieva na fotke na stolíku v obývačke, kde je naďalej dennou súčasťou ich všetkých doma. Povedala mi: Ivet, prežili sme s ňou toľko krásnych chvíl, dala nám tak veľa, že to nevnímame, že odišla, je tu s nami, v každodennom živote, v poznámkach muža (Evi (tiež sa volá Eva), uvar babkin perkelt, nech si pochutíme!), v prosbe dcéry (mamí, upečeme dnes babkin jablkový koláč?). Sú veľká rodina a často sa stretávajú a tetami-maminými sestrami a spomínajú na spoločne prežité chvíle.
    Vaša mama žije naďalej cez Vás (máte z nej tak strašne veľa!!), cez brata a vnúčata . Vždy bude súčasťou každého prežitého dňa a Vás všetkých.
    Prajem Vám veľa síl!
    Úprimnú sústrasť
    sivet

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem Vám, Sivet, za povzbudivé slová. Áno, tak nejako to veru funguje. Čudovala som sa jej samotnej, ako sa vždy rozprávala s mŕtvym otcom. A teraz sa s ňou rozprávam ja. Ako keby tu stále bola...

      Odstrániť

Ďakujem vám všetkým za komentáre. Komentovať môžete i anonymne, bez google účtu. Pripojte však, prosím, aspoň krstné meno alebo pseudonym :)

Môžete sa prípadne pýtať i prostredníctvom e-mailu, rada vám zodopoviem na otázky: babieleta@gmail.com

Móda nemá vek! Zdraví Baba